Čítanie je, našťastie, prudko nákazlivé

Táto „nákaza“, či lepšie povedané „epidémia“ (hromadná nákaza), sa v mnohých rodinách, vďakabohu, šíri už roky.

Informácií je dnes kvantum a mnohé z nich, pre naše dobro, v sebe radšej neuchovávame.

Tentoraz však z opačnej strany. Bodaj sa čítanie kníh šírilo na všetky strany, a preto ponúkneme, resp. pripomíname informácie, na ktoré by sa nemalo zabúdať: vznik, príznaky a šírenie.

Vznik

Čo sa týka najmenších detí, všetko má v rukách rodič. Najlepšie a zároveň najjednoduchšie je, keď deti vidia čítať aj svojich rodičov. Každé jedno je zvedavé, neustále sa chce niečo dozvedať a práve rodič je najvhodnejším nosičom „nákazy“ ČÍTANIA. Pamätajte, rodič – prenášač – ponúkne možnosť a dieťa ju častokrát nielen príjme, ale dokáže ju hravo ešte aj obohatiť. Čítajte nahlas, čítajte spoločne, rozprávajte sa o knihe, interpretujte, nechajte dieťa klásť otázky, verte, bude ich neúrekom. Berte do úvahy možnosť, že „nakazené“ dieťa, napokon „infikuje“ rodiča bezprostrednou fantáziou až tak, že sú v tom celá rodina po uši.

Keby sme mali hovoriť o dospelých, tak možností je veľmi veľa. Nemožno však nespomenúť aj fakt, že i samotné dieťa môže byť tiež dokonalým prenášačom.

V mnohých prípadoch rodič = pracovná vyťaženosť, stres a veľký nápor povinností. Svet, ktorý nám núkajú jednotliví autori, nech je už akýkoľvek, totiž pomáha ľudom uniknúť pred obavami a strachmi každodenného života. Majte na pamäti, že čítanie je pre človeka prospešné, zvyšuje efektivitu mozgu, rozvíja kreativitu, zlepšujú sa pamäťové funkcie...

" Berte do úvahy možnosť, že „nakazené“ dieťa, napokon „infikuje“ rodiča bezprostrednou fantáziou až tak, že sú v tom celá rodina po uši."

Príznaky

Netreba zabúdať, že táto „nákaza“ je veľmi premenlivá a neistá. U rôznych ľudí môžu mať príznaky rôznu intenzitu, deti nevynímajúc.

Ak máte čo i len jeden z týchto príznakov, tešte sa, ste „nakazený“/„nakazená“: vyhľadávate knihu deň čo deň, čítate na úkor iných povinností, milujete vôňu kníh, vždy máte platné členské v knižnici, prajete si, aby mal deň viac ako 24 hodín a ostalo tak viac času na čítanie.

Každý je iný, deti sú iné, aj my dospelí sme rôzni, a preto netreba strácať čas s povrchnými knihami. Nikto nechce čítať zlú, nezaujímavú a nudnú knihu. Treba vždy siahnuť po takej, ktorú keď otvoríte, nepustíte ju z rúk.

Šírenie

V prípade tejto „nákazy“ nehľadáme cielené opatrenia na predchádzanie vzniku alebo potlačenie už vzniknutých „nákaz“. Šírenie v žiadnom prípade nechceme zastaviť, ba naopak.

Je dôležité kontaktovať čo najviac osôb „nakazených“ čítaním.

Kontakty – ľudia, ktorí boli v takom vzťahu k „infikovanej“ osobe, v ktorom mali príležitosť získať „infekciu“, t. z. čítanie je hlboko zakorenené v rodine, alebo spolužiaci = knihomoli, kamaráti = knihomoli a susedia = knihomoli.

Je nutné nájsť ohnisko „nákazy“, t. z. lokalitu, v ktorej prebieha proces šírenia „epidémie“. V tomto prípade sa sústredíme na miestnosti, kde police s knihami praskajú vo švíkoch. Jedno z najideálnejších miest, už od útleho veku, je práve knižnica. Nech je človek zameraný na akúkoľvek oblasť, práve táto inštitúcia, ktorá je zameraná na sústreďovanie a požičiavanie kníh, ponúka, okrem iného, možnosť, ako sa bude táto ľudstvu prospešná „nákaza“ ďalej šíriť.